Ako ďalej Slovensko

Vzdelanie je základom každej vyspelej spoločnosti. Vzdelanie ja základný kameň pri budovaní osobnosti každého občana. Len vzdelaní občania môžu vytvárať vyspelú demokratickú spoločnosť, nakoľko plne chápu jej princíp a jej výhody.

Všetci sme sa narodili negramotní.  A aj keď rodičia nás naučili  chodiť, hovoriť a zoznámili nás s okolím nestačilo to. A preto potom do nášho života začali vstupovať ďalší veľmi dôležití ľudia – učitelia.
Bola to tá pani učiteľka v materskej škôlke čo nás učila si zaviazať topánky, jesť príborom, naučila nás prvé básničky …..  A potom prišla základná škola, kde zase iná milá pani učiteľka nás učila písať, čítať, počítať a aj keď to občas moc nešlo ona mala tú trpezlivosť a opakovala to s nami až sme sa to nenaučili. A tak to išlo od učiteľa k učiteľovi, od jedného stupňa vzdelania po ďalší ….
Ako deti – študenti sme si neuvedomovali tú dôležitú úlohu tých ľudí – učiteľov, profesorov … , že vlastne bez nich by sme nikdy neboli to čím sme. Len vďaka ním a tomu čo nás naučili sme mohli rásť vzdelanostne a osobnostne.  Nikdy sme sa nezamýšľali nad tým v akých podmienkach pracujú, ako sú ohodnocovaní … lebo sme ich brali ako automatickú súčasť nášho života, boli to naši druhí rodičia.
Teraz už sme dospelí a zrazu si to všetko začíname uvedomovať keď máme aj mi deti a vidíme, že v akých podmienkach sa vzdelávajú a chceme aby mali lepšie vzdelanie ako my. A  až teraz zisťujeme, že vlastne tých ľudí – učiteľov čo nás majú pripraviť pre život si nevieme ohodnotiť.
Ich prácu zase berieme ako v detstve automaticky.
Vieme ohodnotiť a zaplatiť dobrého inštalatéra, automechanika, murára, …..  lebo je to odborník tak ho zaplatíme !  Ale kto urobil s neho odborníka ??  No predsa učiteľ !!  A toho si prečo nevieme patrične ohodnotiť ??  prečo nechceme uznať jeho namáhavú prácu s našimi niekedy ťažko zvládnuteľnými deťmi, ktoré koľko krát sami nezvládame, ale on musí !!

Treba jednoznačne postaviť učiteľov v rámci  štátnych zamestnancov na úroveň ostatných dôležitých  – silových rezortov a tak ich aj patrične ohodnocovať. O čo je pre štát lepší policajt ako učiteľ??  Veď bez učiteľa by nevedel vypísať ani pokutu za parkovanie, nevedel by prečítať rýchlosť na radare !!  O čo je lepší vojak ??  Ved bez učiteľa by ani nevedel kde je sever. Prečo si štát vie finančne oceniť len silové rezorty ?? Lebo cez ne má moc !  Štátu asi nejde o vzdelaných občanov, lebo hlúpemu a nevzdelanému obyvateľstvu sa ľahšie vládne.
Toto treba zmeniť a na vzdelanie vyčleniť viacej financií a začať riadne financovať školstvo tak ako to takému dôležitému rezortu prináleží, nesmieme to podceňovať. Všetci občania platia dane tak aj každý občan musí dostať rovnaký príspevok zo štátneho rozpočtu na základné vzdelanie ich detí. Každý má rovnaký nárok.  Máme tu niekoľko druhov škôl. Sú tu štátne školy, cirkevné školy, súkromné školy. Ale nie je možné aby cirkevné a súkromné školy boli ukracované o financie na úkor štátnych z dôvodu, že to rodičia doplatia.  Tu si treba uvedomiť, že rodič už raz zaplatil dane a preto má zákonný nárok na rovnaký príspevok štátu na vzdelanie jeho dieťaťa a keďže chce niečo viac ako ponúka štát tak je ochotný priplatiť. Priplácanie musí byť nadhodnota a nie dorovnávanie štátnych financií v školstve.
Musia byť jasne stanovené pravidlá pri počtoch a druhoch stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania. Štát musí mať jasnú predstavu koľko čoho potrebuje na zabezpečenie chodu ekonomiky a štátu a na túto spoločenskú objednávku musí reagovať vytvorením dostatočného mužstva miest v školách.  Musí stanoviť taký počet miest v jednotlivých oboroch vzdelania koľko potrebuje bez ohľadu na záujem zo strany študentov. Takouto formou regulovať množstvo jednotlivých škôl a aj počet študentov.
Nie je mysliteľné aby všetci vyštudovali len gymnázium. Za prvé nie je uplatnenie pre toľko absolventov a za druhé potom sa degraduje váha tohto vzdelania, lebo keď absolventi musia robiť práce nezodpovedajúce ich vzdelaniu a preto väčšinou končia ako čašníci a to ešte ako nekvalifikovaní.
Musia sa znova podporovať a budovať stredné priemyselné školy a musí sa znova zaviesť rozdiel medzi  nimi a učilištami. Treba skončiť s komunistický vyrábaním maturantov z hocikoho. Spoločnosť potrebuje aj bežných pracovníkov – remeselníkov a čim ďalej tím viac. Už momentálne je obrovský nedostatok remeselníkov a robotníkov a bez nich to skrátka v hospodárstve nejde.         Všetko čo nebude možné riešiť štátny školstvom treba riešiť inou formou – súkromné, cirkevné, odborné s podporou zamestnávateľov … Štátne školstvo nesmie produkovať nadbytočný počet absolventov, ale len základný, lebo sú tu aj iné školy ktoré tiež potrebujú mať uplatnenie pre svojich absolventov.
Musí sa znova obnoviť systém na učilištiach,  ktorý v spolupráci so zamestnávateľmi zabezpečil potrebný počet pracovníkov pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ získal presne takých pracovníkov ako potreboval a za to musel garantovať na niekoľko rokov prácu týmto vyučeným pracovníkom. V súčasnej dobe by sa toto dalo aplikovať aj v stredoškolskom systéme lebo je tu dopyt aj po takýchto pracovníkov.

Tiež nie je možné otvárať stále nové a nové vysoké školy v rôznych mestách a dedinách. Oveľa lepšie by bolo rozšíriť kapacity renomovaných vysokých škôl. A zase štát musí v rámci spoločenskej objednávky mať jasno koľko akých vysokoškolský vzdelaných  absolventov potrebuje a na tento počet vytvoriť základné kapacity a to či už na štátnych alebo na iných. Na neštátnych  školách na to by mali slúžiť štátne a iné štipendiá pre daný počet študentov, ktoré mu tieto školy v rámci spoločenskej objednávky pripravia .
Štát musí v rámci spoločenskej objednávky objednať počty študentov na jednotlivých školách, len  podľa kvality poskytnutého vzdelania. Slabé školy pokiaľ sú zriadené štátom uzavrieť, alebo zlúčiť s dobrými a to len prípade potreby zachovania kapacity na základe spoločenskej potreby.

Momentálne je školstvo už v takom stave, že problém sa nesmie odkladať a treba ho s najvyššou naliehavosťou riešiť a to na všetkých úrovniach.